Túto výborne organizačne pripravenú súťaž topoľčiansky tím zvolil z jednoduchého dôvodu. Po mesačnej pauze sa potrebovala posádka nielen rozjazdiť, ale bolo treba aj otestovať a nastaviť auto na predposledné podujatie slovenského šampionátu, na Rally Košice. Popri tejto činnosti splnili aj predsezónny sľub, že sa aspoň jeden krát v tohtoročnej sezóne predstavia aj českým divákom s vozidlom Mitsubishi Lancer WRC05.
Už od začiatku súťaže sa Jaro s Rišom zaradili medzi najrýchlejšie posádky. Na prvej rýchlostnej skúške zajazdili druhý najlepší čas. Na nasledujúcej skúške však Jaro musel zvoľniť tempo z dôvodu silných vibrácii zadného kolesa, keďže mal podozrenie na poškodený záves po jednom zo skokov. Našťastie dôvodom bolo iba nanesené blato na disku. Tento fakt chlapcov opäť upokojil a výsledkom toho bola vyhratá tretia rýchlostná skúška a zároveň upevnenie tretej pozície celkovo po prvej sekcii súťaže, tesne za vedúcim Krestom a druhým Odložilíkom. Nasledujúca sekcia však priniesla niekoľko drobných chýb spôsobených nie príliš vhodným obutím, čoho dôsledkom bolo niekoľko prebrzdení a následných cúvaní, pri ktorých chlapci stratili cenné sekundy čím klesli po druhej sekcii na štvrté miesto v poradí, s desať sekundovou stratou na tretieho Grzyba. V servise pred záverečnou sekciou urobil Jaro nejaké zmeny v nastavení auta, taktiež zmenil zmes pneumatík a vydal sa stíhať súperov pred sebou s cieľom posunúť sa opäť do prvej trojky. Že tieto ambície boli reálne naznačila posádka Melico Racing Teamu hneď v následnej siedmej rýchlostnej skúške, ktorú vyhrala a náskok súperov pred sebou stiahla o sedem sekúnd. Dalo by sa povedať, že až do siedmej rýchlostnej skúšky išlo všetko ako po masle, posádke sa podarilo vyskúšať niekoľko nastavení podvozku ich WRC-čka, a tiež jazdiť veľmi rýchle časy porovnateľné s českou aj slovenskou špičkou. No potom prišla ôsma, čiže predposledná rýchlostná skúška, v ktorej boli Jaro s Rišom nútení odstúpiť zo súťaže.
Čo sa vlastne stalo nám porozprával Jaro Melichárek: „Na vyškovskej súťaži sa nám až na pár chybičiek a prebrzdení išlo veľmi dobre o čom hovorili aj dosahované časy. V ôsmej rýchlostnej skúške, pri katovaní jednej rýchlej ľavej zákruty v rýchlosti asi 160 km/h ma však trochu viac nakoplo ako som čakal, následne sme išli do hodín a vybehli iba pár metrov do kukurice. V podstate nič zvláštne sa neudialo, na takéto situácie sme v rally zvyknutí a hneď sme pokračovali ďalej. Ale žiaľ už po pár metroch sme museli ostať stáť, pretože sa nám čelné sklo rozsypalo na pavučinu a nebolo skoro vôbec nič vidieť. Aj keď auto až na nejaké odreniny od tvrdých kukuričných klasov bolo v poriadku, bolo nám jasné, že takto nemôžeme pokračovať ďalej, čo ma dosť mrzelo, pretože túto súťaž sme si naozaj užívali a dobrým umiestnením sme sa chceli odvďačiť aj organizátorom za pozvanie a za výbornú prípravu súťaže. Možno sa to podarí nabudúce.“
Miro Majláth