Dostať sa do mysle Jozefa Béreša ml.

Béreš, Jozef | foto: L Racing

Rally patrí medzi najnavštevovanejšie a najobľúbenejšie slovenské športy. Talentovaní jazdci a ich spolujazdci útočia v nadpozemských autách do zákrut, ktoré lemujú stromy, jamy, domy alebo stĺpy elektrického vedenia. V tých najvýkonnejších strojoch sa dráhy medzi zákrutami nebezpečne skracujú a len tí najlepší vedia prejsť nádherným peklom rýchlostných skúšok v časoch, o ktorých sa ostatným len sníva. Medzi takých patrí aj Jozef Béreš ml., ktorého tento rok uvidíme opäť vo farbách tímu L Racing na vozidle Mini John Cooper Works WRC.

Dostať sa do mysle najlepších pretekárov rally a pýtať sa ich na veci, ktoré nás – bežných smrteľníkov zaujímajú, je snom mnohých fanúšikov. Jožko Béreš mladší z tímu L Racing patrí medzi našu absolútnu špičku. Aj preto vám prinášame ďalší exkluzívny rozhovor s týmto výnimočným pretekárom, jazdiacim pod vlajkou jedného z top slovenských tímov rally – L Racing z Krásnohorského Podhradia.

Nedávno skončila druhá svetová rally sezóny vo Švédsku. V čom sú jej najväčšie špecifiká a aké to je, jazdiť na snehu medzi snežnými mantinelmi?

Naša prvá súťaž vo Švédsku bola veľmi náročná. Najhoršie sú práve veľmi vysoké snežné mantinely; nevidíte cez ne, ťažko sa potom orientujete v teréne. Ak navyše nepoznáte tie horizonty, vedia vás pekne prekvapiť. Kto ich pozná z predošlých súťaží, má veľkú výhodu. Pri niektorých horizontoch sme si mysleli, že auto určite vyskočí, no napokon ho ani len neodľahčilo. A naopak – tie, ktoré nevyzerali na skok, nás vyniesli do vzduchu viac, než ostatných. To sme vôbec nečakali. Druhý rok to bolo samozrejme lepšie. Hovorí sa, že na týchto tratiach letia len severania, no opäť sa potvrdilo, že Sebastien Ogier dokáže vyhrať na každom povrchu. Nikdy predtým som nešiel na snežných pneumatikách, preto som strávil jednodňovú školu na snehu týždeň pred našim prvým Švédskom, s trénerom Mikkom Hirvonenom. Ostal som prekvapený, ako tieto gumy fungujú: čím idete rýchlejšie a ostrejšie na ľade, tým lepšie zaberajú. Na snehu je tam väčšia vôľa na šmyk, no na ľade fungujú dokonale ako pri brzdení, tak pri zatáčaní.

Ako by si porovnal Sebastiena Loeba so Sebastienom Ogierom? V čom má svetová špička navrch nad ostatnými?

Pred každou rally si s kamarátami dávame stávky, kto vyhrá. Častokrát sa s nimi pohádam, pretože už dlhšie fandím Ogierovi a stavím vždy naňho a na Volkswagen. Oni fandia Latvalovi a iným. Loeb je stále nesmierne rýchly, čo dokázal aj tento rok na Rally Monte Carlo. No neskôr to bolo medzi ním a Ogierom vyrovnanejšie. Myslím si, že práve Ogier je teraz rýchlejší, pretože za ostatné dva roky nabehal neskutočné množstvo testovacích kilometrov. Loeb mal dlhú prestávku, no keby znovu začal jazdiť, mám pocit, že by mal Ogier po chlebe...

Tí najlepší jazdci vo WRC majú natestované obrovské kilometre, čo podľa mňa robí najväčší rozdiel v kvalite jazdca: za rok dokážu natestovať aj 37 tisíc kilometrov. Stane sa, že tam rozbijú auto, alebo odtrhnú koleso, pretože stále posúvajú svoje hranice, aby počas súťaží vedeli ísť čo najlepšie. Tí, ktorí nemajú talent, môžu testovať, koľko chcú a nikdy z nich nebudú víťazi. Naopak špičkoví chalani z WRC sú natoľko talentovaní, že svoje hranice posúvajú predovšetkým testovaním, no a samozrejme počas množstva náročných svetových súťaží.

Dokážu ťa rozladiť vážne krízové situácie, alebo na ne okamžite zabudneš a ideš späť na plný plyn?

Mne osobne „krízovky“ nerobia vôbec nič. Určite to však v jazdcovi ostane a možno po pretekoch začne uvažovať, čo sa stalo, alebo čo sa mohlo stať. No v tom rýchlom tempe, ak nehavarujete, idete ďalej naplno. Keď prejdem cieľom rýchlostnej skúšky, zhodnotím si ju celú: teraz som šiel trochu opatrnejšie, v druhom kole pridám viac. Alebo priskoro som brzdil do prvých zákrut, v druhom kole to napravím. Preto sú druhé a tretie kolá na tej istej trati vždy rýchlejšie.


Čo očakávaš od svojho spolujazdca – akým spôsobom ťa vie naladiť na správnu jazdu?

Čo sa týka dirigovania do šoférovania – to nerobil zatiaľ nikto. Ani by nemal, len keď jazdec naozaj blbne. Spolujazdec je naozaj najdôležitejší v aute a to navigovanie musí ísť ako jeden motor – presne v tom cykle a rytme, ako má. On musí vedieť, kedy presne potrebujem tú informáciu.


Ako prebieha časová kontrola a na čo si musí spolujazdec dávať pozor?

Spolujazdec vie, koľko minút nám pridelili na prejazd z jednej časovej kontroly do ďalšej. To znamená, že keď prejdete cieľom rýchlostnej skúšky, spolujazdec musí vyrátať, o ktorej presne musíme prísť do ďalšej časovej kontroly. Pred skúškou treba tiež zahriať motor a gumy, takže ak je ešte čas, odstavíme auto pár kilometrov pred skúškou. Spolujazdec už vie, koľko času máme na prestávku, kde odparkovať, aby sme následne stihli zahriať vozidlo a vošli včas do časovej kontroly. Totiž s autom, ktoré nie je správne nahriate, sa prakticky nedá jazdiť. Preto nemôžete čakať iba pár metrov pred skúškou, už by ste nič nestihli nahriať. Najčastejšie chyby vznikajú práve pri vyrátaní časov v takzvanom jazdnom výkaze, pretože ak sa spolujazdec pomýli a vy prídete do časovej kontroly o minútu skôr, máte minútovú penalizáciu. Ak o minútu neskôr, máte len 10-sekundovú penalizáciu. Nie je nič horšie, než prísť predčasne do ČK.


V garáži máte Mini Cooper RRC. Čo všetko predstavuje jeho prerábka na vozidlo WRC?

Do motora a elektroniky vedia zasiahnuť len v anglickom Prodrive, od ktorého máme naše Mini. Preto všetko putuje najprv tam. Motor ostáva rovnaký, WRC má však o 3 mm väčší reštriktor na turbe. K tomu musia spraviť aj program - mapu motora. Mení sa aj predný nárazník, väčšie zadné krídlo a potom detaily ako vodou chladené brzdy.

Race Pro Media

Doporučit článek

Diskuze:

Počet příspěvků: 0 Přidejte vlastní názor…

Další zprávy